21.11.2011 11:26
Na Ranču u Bilikovich
Zešli me še na Vichodze zaš po dlušim čaše,
dňeš prezradzim jak henteša trenovalo praše.
Dze to bulo? Ta pri Ranču na Zempliňe u jednim valale zabijali kmoter s kmotrom bo išli Tri krale.
Praše perše ulapili u chlivcu pri chiži,
henteš kriči: viši uvadz gu koleňku bliži.
Kmoter Feri kalap zrucil, napnul svojo kila
daj šekeru ,tresk z obuchom, bi vecej ňežila.
Takoj dvasto kila mala, nebula meržňica
Ferijoj še červeneli nos a tiš i lica.
S kmotrom Dzurjom vecej maju dokopi jak praše
više dva a pol metraka vedno, a rovnak u paše.
Češko še jim brucha kurča, von vichodza s chlivca
šlivovička na ňich čeka, vipic treba pivca.
Vitrepli praše vonkaľ aš calkom gu slame
buch z obuchom zos šekeri - a išče mu dame
nuš pod preďňu nošku rovno do šerca prašeca
praše kvičec uš prestalo chlopi takoj leca
do komurki dze paľeňka a tiš dakus chleba
šmaria po dva gazdovčaki, robic vonkaľ treba.
A tam žima , oheň maržňe, henteš pod bajus še šmeje
vijdze vonkaľ, prašeca ňit, čuduje še dze je.
Praše beži po zahrdze u velikim šňihu
voni trojo za ňim robia tiž bežecku rihu.
Dzecucharom za plocikom až bars do popuku
Feri Dzurjoj kmotroj dava štafetovu ruku.
Ňe s kolikom štafetovim, zo šekeru frišno beži
zašputa še, chivči mocno, u šňihu uš leži.
Praše lita hore dolov , voňi za ňim leca
ňedari še ho šak zahnac rovno do ketreca.
Jak bi me ho ulapili, henteš hlavu lame,
počekaj kus Dzurja hvari, dzeci zavolame.
Až dzevec jich zahaňalo prašatko do rohu,
henteš buch zaš zo šekeru, zlamal Dzurjoj nohu.
Vera bože taka pravda še vam u nas stala
o tim šickim okolica cala še doznala.
A ňe zos noviňkov našich, aňi z radiova
žena na valaľe spravodaj hotova.
Kmotra vžali do špitaľa, nohu okruciľi
Feri vedno zos hentešom praše opaľiľi.
A gazdiňe von na hnoju čreva umivaľi
bi na hurki a tiš na šajt ľem čistučke maľi.
Kec uš praše rozobrate daľi do prikľeta
priľecela gu nim domu moja Margareta.
Kmoter Dzurja za drabiňku bagov chpal pomali
pomišajce ženi hlavi, kriči henteš Pali.
Do šajtu jich na mašine pomali variľi
Feri z Dzurjom i Palijom už litrik vipiľi.
Margaretoj daľi vina, šak to ščire chlopi
vona kuka jak še Feri takoj vedra chopi
a ňeše ho do zahratki , šicko tam viľeje
kec obači, že to šmalec , vera še nešmeje.
Dumal - vodu von viňeše , cholem še ochladzi
mojej žene ľem ňepovic, kmoter Dzurja radzi.
Teľo šmaľcu sipacocho, pri šercu ju klalo,
co Ferijoj še zos vedra pot plot von viľalo.
Vec kolbaski zos praženim mäsom sebe daľi.
veľo ľudzi z okoľici tam pospominaľi.
Dzurja z Eržu nabaľiľi nakoňec visluški
ľem ňikomu ňehutorce jake maľi skuški
zos behaňa za prašecom Pali i kmotrove
od tedi na zabijačkoch už moresi nove.
Dneš na zabijačku chodza na Ranč u Biľika
na lepše še šickim ľudzom i dneš ľechko zvika.
Čul mi a dojs daľeko, že tam šickim dobre travi
kolbasku, hurki tu koštovac chodza až zos Braťislavi
Dajce to ľudzom na znamojsc , bo vi ne panščina
a tiš znace od ostatňich, že co to drabina,
abo žochtar, finďža, zbušok, porvislo, hačata
čom Zemplinčan zemplinčinu zo šveta ňesprata.
Ja prezradzim – pozažival z ňu vun veľo slavi
zos griflikom mne pisali , Jančoj od Ondavi.
Naj širime zos Zemplina našo ščire slova
Zemplinčina naj do šveta idze zos Vranova,
Mihaľovec, Zamutova, z chati Biľikovich
na vešeľu tu furt vidno hojsci z štatov novich.
Zos Afriki, zos Belgii, Čechov, zo šveta caloho
i zo Spiša, od Labirča, Hrušova Nižnoho.
U Biľikovej chace pred Kračunom maju zabijački,
cetki ,babi varic budu a tiš pic kolački.
Mi še vedno tu zejdzeme u chiži u Biľika
šlivovički vipijeme, Zemplinčan ňe kaľika.
Muj dzedo mi hutoriľi, že inšak ňebudze
Biľikovci ňe zbojňici, ale dobre ľudze.
Od Ondavi Jaňčo šikim vam zaš šrajbne šoriki
pri serdečku me furt hreju našo krasne zviki.
Piše pre vas rovno z Ranča Jaňčo od Ondavi
napisal mi do Havani i Pariža, Prahi, Braťislavi.
O Ranču zos Zamutova dňeš po švece calučkim už znaju
fašangovo zabijački všadzi spominaju.
Trimece i vi prašata, šudovčata i veľike šviňe?...
kto še šmeje zo Zemplinčanom ňikdi nezahiňe.
Abo koňe, či hačata, kukam dzecko na hačurkoj še tu trime,
dzedovizeň zabijačok aňi tu ňedrime!
Okoštoval mi tiš obit, bars mi smakovalo
rucim oči naokolo, šicko spakovalo
co dostali od gazdini rovno do gagora
bars gazdiňa smačňe vari, to šarkaň potvora.
A dzivčatka co priňešu na stul vam jedzeňe,
šumňe še tiš prihutoria, na mojo sumeňe.
Šmaril mi uš dojs šorikov z chati Biľikovich,
čul mi, jutre budu tu mac zaš uš hojsci novich.
Kec pujdze Jaňčo od Ondavi do veľkoho šveta
poľeci z nim tam tiš vedno i zemplinska veta:
Ranč, kuchňa, jedzeňe, chiža u Biľika
biglajs, čereslo, koľčata, kocinok, motika,
ňezmoroča ľudzom ňikdi zo šveta už hlavi
šicko toto uvidzice , hvari Jančo od Ondavi.
Bečeľovac vas tiš budu, bo tu take zviki
V bugiľaru eruro starči a ňe doľariki.
Lakocinok veľo maju z caloho Zemplina,
do šveta še s tadzi ňeše bars šumna novina.
Dzekujeme Biľikovci, za šerca vašo ščire,
za pošlivojc, za vašo mudre hlavi, i za bandurkovo pire.
Za šickich co po angľicki tu diškurovaľi,
a o Ranču mocno šumnim bars maľučko znaľi.
Na Ranč gu vam prišli z Košic, Prešova, Oravi, Tatrov , šicko učiteľe
metodiku še učiľi, ňebulo vešeľe
bulo dobre, naučiľi še tiš co to zbušok
uvidzeľi, popatreľi i daco zo skušok
z historii našich dzedov, babov, našoho Zemplina
ščire slovo ňechibovalo, ta to ňe novina.
U Biľika, verabože, dňeš običaj taka,
pošľivojsc i starostľivojc veľo ľudzi laka.
Ňeverice, naj še bači, okoštovac treba
daju vam šicko zo šerca aj belave z ňeba!
Ja, Jaňčo od Ondavi, pišem o tim šickim u zemplinskej reči,
chto ňeveri, naj tu pridze, naj še tiš prešveči!
A veckaľ na meil studiosport1@gmail.com naj ruci šoriki
a u ňich naj budze jake vidzel u Biľikovich vun praktiki.
Jaňčo od Ondavi da šicko do kopi,
zemplinčini še vec mocno veľo ľudzi chopi.
Dzekujem bars šumňe šickim tu u svojim meňe,
zos radojscu še zaš ozvem, na mojo sumeňe!
Jaňčo od Ondavi